Základné zásady zimného rezu vínnej révy

Zimný rez viniča má niektoré svoje základné zásady, ktoré treba pravidelne dodržiavať.

• Zimný rez je možné začať vykonávať po opade listov. Vhodný počiatočný termín pre vykonávanie zimného rezu je od začiatku decembra. Počas novembra totiž môže ešte prebiehať presun zásobných látok z listov do starého dreva a koreňového systému. Zásobené látky sú dôležité z pohľadu prezimovania a výživy révy v období medzi rašením a kvitnutím. Najvhodnejším termínom zimného rezu je január a február. Vzhľadom na prevenciu proti chorobe ESCA je optimálne suché počasie (bez zrážok, sneženia, hmly) s teplotami mierne pod bodom mrazu (okolo - 2 ° C)

 

• Vínna réva plodí na jednoročnom dreve. Neplatí pravidlo, že aby bolo jednoročné drevo plodné, musí vyrastať z dvojročného dreva. Násadu hrozna na letorastu ovplyvňuje predovšetkým oslnenie letorastov v predchádzajúcom vegetačnom období. U letorastov, ktoré sú zatienené vo vnútri révy, môže byť potom násada okvetenstva nižšia. Takže pozícia „budúcich ťažňov“ na réve vo vzťahu k slnečnému žiareniu, má najväčší vplyv na násadu okvetenstva.

 

• Stále diskutované je aj využívanie zásobných čapíkov. Zásobný čapík má význam predovšetkým pre udržanie architektúry révy. Ak je vinica rastovo vitálna, rast letorastov je vyrovnaný, nie je potrebné využívať zásobný čapík.

 

• Rez zásobného čapíka má svoje opodstatnenie pri používaní vysokého zaťaženia révy, kedy nie sú všetky letorasty kvalitne narastené. Pre rez zásobného čapíka môže byť dôvod vtedy, ak je rast letorastov v bazálnej časti ťažňa slabý a nie je možné vybrať vhodný letorast pre ťažeň. Zásobný čapík sa musí využívať pri poškodení letorastov krupobitím alebo inými nepriaznivými klimatickými faktormi, aby sa udržala architektúra viniča (Obrázok 1 a 2).

    

   

Obrázok 1 - Rez so zásobným čapíkom.               Obrázok 2 - Rez bez zásobného čapíka.

 

• Pre prípadný rez zásobného čapíka platia určité pravidlá. Zásobný čapík by mal byť dvojoký. Prvé očko je väčšinou už v úžľabí letorastu a druhé potom krátko nad ním. Nešvárom je však, že sa na zásobnom čapíku často nechávajú až 4 očká so zdôvodnením čo keby nejaké náhodou nevyrašilo (Obrázok 3). Z čapíka sa potom stáva pomaly krátky ťažeň a zvyšuje sa zaťaženie kríka. Okrem toho sa ale tiež zahusťuje časť kríka v blízkosti vrcholu kmienka, pretože tu na „malom priestore“ raší veľký počet očiek. Réva sa tak úplne zbytočne zahusťuje a môže dôjsť aj k intenzívnemu rozvoju hubových chorôb.

 

 

Obrázok 3 - Veľmi dlhý zásobný čapík
 

• Veľmi dôležité je umiestnenie plodného dreva na vrchole kmienka. Najmä pri využívaní „vodorovne vyviazaného ťažňa“ je dôležité umiestnenie pod drôtom, ktorý sa používa na vyväzovanie ťažňov. Ohyb ťažňa by mal byť pozvoľný, aby bola zaistená plynulosť vodivých pletív (Obrázok 4). Akékoľvek „zaškrtenie“ ťažňa je zlé (Obrázok 5).

    

                                                          Obrázok 4 - Zaškrtenie ťažňa vďaka ostrému ohybu

Obrázok 5 - Optimálne umiestnenie ťažňa a ohyb

 

• Plodné drevo by tiež malo byť umiestnené, čo najbližšie k vrcholu kmienka. Znižuje sa tým totiž počet rezných rán do dreva rôzneho veku (Obrázok 6). Rez by preto mal byť čo najjednoduchší s minimálnym počtom rezných rán.

 

 

Obrázok 6 - Rozťahovanie plodného dreva do šírky

 

• Nie je vhodné vykonávať zimný rez v období, keď už dochádza k intenzívnemu slzeniu. Vytekajúca miazga je zdrojom zásobených látok a môže tak dochádzať k ochudobneniu o zásobené látky, ktoré môžu potom viniču chýbať po rašení.

 

• Neskorý rez, pri slzení viniča, je vhodný iba v prípadoch, kde je vhodné oddialiť pučanie viniča. Tento rez môže byť použitý v lokalitách s pravidelným výskytom jarných mrazov.

 

• Neoddeliteľnou súčasťou rezu je kvalitné náradie. Ak má byť rez dobre a šetrne vykonaný musia sa používať kvalitné nožnice na zimný rez viniča.

 

Zdroj: prof. Ing. Pavel Pavloušek, Ph.D.