Zachvátila nás "kordonománia"

Ako hlavná výhoda vodorovného kordónu sa uvádza úspora nákladov súvisiacich s ošetrením vinice.

Kordónové tvary nie sú v našich viniciach vôbec žiadnou novinkou. V minulosti, v našich viniciach, boli, sú a určite v nejakej podobe budú. Už pred desiatkami rokov sa u nás vo viniciach využíval jednoramenný vodorovný kordón. Rovnako tak je určite všetkým známy tvar Vertiko, ktorý je taktiež založený na krátkom rodivom dreve. 
Kordóny sa teraz prezentujú ako tvary s obrovským množstvom výhod, ale každý kto niekedy ošetroval vinicu, jednoznačne vie, že každý tvar má svoje výhody i nevýhody. Aké sú teda výhody a nevýhody jednoramenného vodorovného kordónu s rezom na krátke plodné drevo (čípky). 
 

Výhody jednoramenného vodorovného kordónu 

• Ako hlavná výhoda sa prezentuje úspora nákladov súvisejúcich s ošetrovaním vinice. Je treba hneď povedať, že úspora môže byť u pestovateľov, ktorý vykonávajú mechanický predrez. Taktiež nie je pravda, že sa u kordónu nemusí robiť ručný rez. 
• Mechanizovaný predrez skráti letorasty na určitú dĺžku a uvolní révu z drôtenky. Nevykonáva sa preto vyťahovanie révy z drôtenky. Je však vhodné letorasty upraviť na príslušnú dĺžku (väčšinou dve očká), prípadne odstrániť nevhodné letorasty na kordónovom ramene. Takže je treba urobiť aj nejaký ručný rez.
• Ak sa úprava ručným rezom nepodarí, môže dochádzať k zvýšenej tvorbe latentných s taktiež ďalších typov očiek, ktoré sa môžu u viniča hroznorodého objaviť. 
• Nie je treba robiť vyväzovanie ťažňov
• Takže konečnou úsporou je nevytváranie viniča z drôtenky a nevyväzovnanie plodného dreva
• Ešte pred niekoľkými rokmi prevažoval názor, že kordón je najlepší tvar z pohľadu prevencie proti chorobe ESCA. Dnes keď sa kordóny viac rozširujú, sa objavujú názory, že to nie je tak celkom pravda, pretože "rez je rez" a kordóny vytvárajú potenciál pre veľa rôznych rán aj keď malých. 
• Kordón je tvarom pre "kvalitu". Vďaka biologickým zákonitostiam, tzn. nižšej násade hrozna a menšej bobuli je možné vypestovať hrozno s vyšším kvalitatívnym potenciálom.   

Nevýhody jednoramenného vodorovného kordónu 

• Kordón s rezom na krátke rodivé drevo nie je tvarom pre vyššie výnosy. Biologické odôvodnenie je celkom jednoduché. Plodnosť očiek sa líši v závislosti na umiestnený očka na letoraste. Bazálne očká (1-3 očko) sú menej plodné ako vyššie postavené očká. Bazálne očká sa vyznačujú nižšou násadou kvetov (obvykle 1-2), menším hroznom a menšími bobuľami. 
• Kordón vyžaduje dvojročný cyklus pre zapestovanie, ak je cieľom zlepšovať kvalitné kordónové rameno. V jednom roku sa musí vyviazať vodorovne ťažeň a prostredníctvom podlomu rozmiestniť základy plodných čapíkov. Až potom v druhom roku na jar sa nerežú na kordónovom ramene čapíky. Čím dôkladnejšie a kvalitnejšie je zapestovanie kordónu, tým je lepšia jeho životnosť. 
• Na kordónových tvaroch je vysoký podiel starého dreva rezov. Dochádza tak k tvorbe vysokého podielu latentných (spiacich) očiek a tiež očiek, ktoré sa nachádzajú na bázi rezných rán. Existuje tak veľký potenciál pre rast letorastov. 
• Kordóny sú tak veľmi výrazne náročné na zelené práce = čistenie kmienkov, kordónových ramien a podlom. Tie je nutné urobiť v krátkom časovom rozmedzí. Je preto otázka či sa úspora pracovných nákladov na zimný rez, naopak nevyrovná so zvýšenými nákladmi na zelené práce.
• Ak sa zelené práce neurobia, zhoršuje sa mikroklíma kra, a to môže viesť k rozvoju hubových chorôb, hlavne múčnatke, plesni šedej alebo octovej hniloby.
• Ďalším patogénom, ktorý extrémne napáda bazálne časti letorastov je Diaporthe ampelina, pôvodca čiernej škvrnitosti viniča, kde aj priamo poznatky z viníc uvádzajú, že pestovateľské tvary s vysokým podielom starého dreva sú zvlášť citlivé na čiernu škvrnitosť viniča, hlavne, keď sa používa rez na čapíky (VIRET a GINDRO, 2024).
• Neurobenie zelených prác a zhoršená mikroklíma kra, tak môžu viesť k vyšším nákladom na ochranu proti hubovým chorobám. 
• Výraznejšie zahustenie kra tiež môže znižovať prístup slnečného žiarenia na očká a vďaka tomu môže dochádzať k zhoršenej iniciácii kvetenstva a poklesu plodnosti. 
• Vyšší počet letorastov môže tiež zvyšovať požiadavky viničného kra na vodu, pretože čím viac letorastov, listov a hrozna na kery, tým väčšia je potreba vody. Tiež kvapôčková závlaha môže predstavovať ďalšie zvýšenie nákladov. 

Je preto ne zamyslenie či je skutočná úspora nákladov tak výrazná. Pracnosť súvisejúca so zimným rezom sa zníži v období, kedy by sa dalo povedať, že nie je pracovná špička a je dostatočný priestor zimný rez urobiť aj ručne. Naopak v období, kedy je už pracovná špička, je tak potrebné v krátkom časovom úseku zelené práce urobiť a nakoniec sa môžu zvyšovať aj náklady na ochranu proti hubovým chorobám.

A potom sa treba zamyslieť, či chce pestovateľ prejsť na kordón iba aby ušetril, a obmedzí zelené práce a ochranu. Potom záleží, ako dlho to vinica vydrží a či vôbec budú zbierať nejaké hrozno. Alebo, či má byť kordón cestou ku kvalitnému hroznu. Takýto kordón by som nazval "kordón De Luxe", ale o tom až nabudúce. 
 

Zdroj: prof. Ing. Pavel Pavloušek, PhD.