Keď trvalé ozelenenie viníc pomáha

Vinice18.03.2025

Zmesi na trvalé ozelenenie sa vysievajú najčastejšie na jar, aby bolo možné pre klíčenie semena využívať zimnú vlahu.

Trvalé ozelenenie sa začalo v našich viniciach vyžívať od 90-tych rokov 20. storočia v podobe spontánneho ozelenenia. V tejto podobe potom prekonalo dlhé roky až do obdobia začiatku cieleného výsevu druhovo bohatých ozeleňovacích zmesí, čo bol jednoznačne krok tým najlepším smerom. Pri používaní spontánneho trvalého ozelenenia boli úplne jednoznačne dominantné trávy. Trávy predstavovali veľmi veľkú konkurenciu pre vinič vo vzťahu k vode a dusíku. Ozelenenie v tej dobe bolo tiež akýmsi spôsobom "statické" a zostávalo vo vinici celé roky, bez zásahu do pôdy. U viniča sa tak začalo prejavovať negatívne ovplyvnenie rastu a veľmi nízke obsahy asimilovateľného dusíku v bobuliach. Takto vytvorený stres sa negatívne prejavoval tiež na kvalite vína (obrázok 1).

Obr.1 - Zatrávnenie = dominancia trávnych druhov vo vinici

So začiatkom používania druhovo bohatých ozeleňovacich zmesí sa veľmi rýchlo ukázalo, že trvalé ozelenenie nemusí predstavovať pre vinič konkurenciu, ale môže byť pre vinič prospešné (obrázok 2).

Obr 2 - Druhová pestrosť v zmesiach / Obr. 3 - Rast rastlín z čeľade bôbovité v zmesy vinice extra

Aké sú prete prednosti využívania druhovo bohatého trvalého ozelenenia ?

Ak sa jedná o trvalé ozelenenie, ktoré zostáva vo vinici po dobu niekoľko rokov, malo by byť založené predovšetkým na vytrvalých druhoch rastlín doplnené jednoročnými druhmi. Ozeleňovacie zmesi pre trvalé ozelenenie založené z väčšiny na jednoročných druhoch nemá opodstatnenie.
Väčšinové zastúpenia druhov by mali tvoriť iné rastliny než trávy. Trávy, ktoré patria do čeľadi lipnicovité by mali mať menšinové zastúpenia, aby sa obmedzila konkurencia tráv a viniča.
Ideálne pre to je, keď sú zmesi na trvalé ozelenenie založené predovšetkým na rastlinách z čeľade bôbovitých. Tieto druhy majú mnoho prospešných vlastností pre vinicu ale aj vinič. Bôbovité druhy tvoria väčšiu zelenú hmotu a tým sa zvyšuje schopnosť zadržiavať dažďovú vodu. Voda tak neodteká neproduktívne z vinice, ale dostáva sa postupne na povrch pôdy a vsakuje sa do pôdy. Toto podporuje i bohatý a hlboký koreňový systém rastlín z čeľade bôbovitých ( obrázok 3).
Na koreňoch rastlín z čeľade bôbovitých môžu žiť symbioticky hlízkové baktérie, ktoré majú schopnosť viazať vzdušný dusík. Zelená biomasa tak môže byť tiež bohatým zdrojom organickej hmoty v pôde.
Menšinové zastúpenie majú tiež trávy z čeľade lipnicovité, ktoré predovšetkým spevňujú hornú vrstvu pôdy a môžu tlmiť pojazdy mechanizácie a preventívne pôsobiť proti zhutneniu pôdy.
Trvalé ozelenenie vo vinici obmedzuje tiež negatívny vplyv erózie.

Zmesi pre trvalé ozelenenie sa vysievajú najčastejšie na jar, aby bolo možné pre klíčenie osiva využívať zimnú vlahu. Najväčšie úskalia predstavuje práve schádzanie osiva a počiatočný rast. Sucho tak môže výrazne ovplyvniť druhovú presnosť trvalého ozelenenie. Na druhú stranu je treba povedať, že praktické skúsenosti z vinice ukazujú, že ku vschádzaniu rastlín môže dochádzať i v nasledujúcom roku alebo niekedy i ďalšom období. Vo vinici tak môže dochádzať k premenlivému zastúpeniu jednotlivých druhov v priebehu troch rokov po výseve ( obrázok 4,5,6).
Iba v rokoch s extrémnym suchom, môže dochádzať k tak výraznému poškodeniu osiva suchom, že už nedôjde klíčenie. Túto skutočnosť však ovplyvňujú prírodné podmienky.